Autoři: doc. Ing. arch. l.‘.ubica Seková, PhD. Ing. arch. Ján Pavúk, PhD.
Recenzia: prof. Ing. arch. Hana Urbášková, PhD.
Pojem reprezentácia štátu predstavuje v opisovanom kontexte najvyšších ústavných činiteľov aj predstaviteľov diplomatických misií. Prevádzku diplomatických misií riadi Ministerstvo zahraničných vecí SR. Diplomatické misie SR predstavujú bezmála stovku veľvyslanectiev, generálnych konzulátov, honorárnych konzulátov, stálych misií v multilaterálnych organizáciách, konzulárnych úradov, ekonomických a kultúrnych úradov, zastupiteľských inštitútov po celom svete.
Ústavní činitelia sú osoby, ktoré vykonávajú funkciu s právomocou, ako to upravuje Ústava Slovenskej republiky.Takými osobami sú prezident SR, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu, členovia vlády – predseda, podpredseda a ministri, generálny prokurátor.
Zastupitel’ské úrady a pracoviská ústavných činitel’ov
Hlavná budova vervyslanectva obyčajne disponuje najma kancelárskymi priestormi a priestormi na reprezentatívne účely. Je objektom, reprezentujúcim krajinu, ktorú zastupuje. Je to verejne prístupný objekt, ktorý však zároveň musí spÍňať bezpeč nostné štandardy. Spája sa v ňom určitá noblesa, priestorový nadštandard, komfort, hodnotné materiálové riešenia, umelecké diela zakomponované do interiéru alebo do exteriéru s účelnosťou a funkčnosťou.
Priestory na administratívu vervyslanectiev alebo konzulátov, ktoré sú prístupné stránkam, sa navrhujú ako bežné utilitárne kancelárske priestory. Na pracovné účely ústavných činiterov slúžia kancelárske priestory príslušných administratívnych budov jednotlivých úradov.
Bezpečné bývanie pre najvyšších ústavných činitel’ov a predstavitel’ov diplomatických misií
Zamestnanci konzulátu alebo ambasády majú k dispozícii byty v areáli zastupiter stva alebo bývajú mimo areálu, v bytoch špeciálne určených na tento účel, ktoré v rámci Slovenskej republiky poskytuje na prenájom Správa služieb diplomatickému zboru. Na obytné účely ústavných činitel’ov slúžia vlastné alebo služobné byty alebo vlastné alebo služobné rodinné domy nadštan dardných kvalít vačšinou vo vlastníctve štátu, ktorými disponuje opať Správa služieb diplomatickému zboru (SSDZ). Na Slovensku zabezpečuje nepretržitú ochranu určených objektov, objektov diplomatických misií, konzulárnych úradov a rezidencií vedúcich misií na území hlavného mesta SR Bratislavy a konzulár nych úradov v Košiciach a Prešove Úrad pre ochranu verejných činiterov a diplo matických misií MV SR. Zabezpečuje aj priamu osobnú a sprie vodnú ochranu našich chránených osob na území SR i v zahraničí a zahraničných chránených osob na Slovensku. Vykonáva nepretržitú ochranu určených objektov, v ktorých majú pracovné sídlo chránené osoby. Kontrolujú a prehliadajú pri vchodoch osoby, batožinu a ostatný materiál vnášaný a privážaný do úradov. Prezidentovi SR trvalo chránia bydlisko. U ostatných určených osob sa kontrola bydliska vykonáva v určitých časových intervaloch. Zabezpečuje ochranu objektov diploma tických misií a rezidencií cudzích štátov na území SR v zmysle Viedenských dohovo rov. Ochrana sa vykonáva nepretržitým výkonom služby, formou pevných a pohyblivých hliadok.
Rezidencia je reprezentatívne bývanie
Ústavní činitelia a vervyslanci či konzuli predstavujú skupinu zástupcov štátu. Je nevyhnutné, aby ho dostojne reprezento vali. Spomínaní štátni zástupcovia a verejní či štátni funkcionári sa často konfrontujú so závisťou a s neprajnosťou obyvatel’stva, prameniacich z vyššieho postavenia na spoločenskom rebríčku, ktoré so sebou nesie vel’kú mieru zodpovednosti (i keď nie vo všetkých prípadoch), stratu súkromia, miešanie pracovného a súkromného času a priesto ru, nielen možnosť navonok vnímaného luxusného bývania.
Rezidencie vel’vyslanca alebo konzula, ako aj najvyšších ústavných činiterov sa zvyčajne vyznačujú vel’mi podobnými 18 znakmi, bývajú situované v rodinnom dome vyššieho štandardu, určeného zároveň na reprezentatívne účely krajiny, keďže sa okrem bývania využíva aj na oficiálne stretnutia. Rodinný dom vyššieho štandardu sa teda nazýva rezidenciou, ktorá má vlastnosti vily ako nadštandard ného rodinného domu.
Rezidencia ako typologický druh predsta vuje nadštandardný izolovaný rodinný dom, ktorý na účely bývania ústavných činitel’ov alebo diplomatov vačšinou obsahuje len jednu bytovú jednotku. Keďže ideo krátkodobú až strednodobú formu pobytu súvisiacu s výkonom zamestnania, vlastná alebo prijímajúca krajina poskytuje na tento účel len jednogeneračné bývanie pre ústavného činitel’a alebo pre diplomata a prípadne pre jeho rodinu či partnera.
Priestorové a dispozičné riešenie areálu a objektov rezidencií
1) Špecifická lokalizácia pozemku s vysokým potenciálom, v spektakulárnych polohách s atraktívnym výhl’adom alebo vo významných a atraktívnych historických častiach miest, s dobrou dostupnosťou. Pozemok by mal spÍňať požiadavky na bezpečnost‘ a prístupnosť, odstupy stavieb, požiadavky na zónovanie areálu z hl’adiska prevádzky a z hl’adiska bezpečnosti – dva vjazdy na pozemok, bezpečnostná zóna – kontrola vstupu, recepcia, príležitostné parkovanie na teréne, vjazd do podzemnej garáže, sadové úpravy záhrady, delenej na poloverejný priestor pre návštevy, súkromný priestor na relax, požiadavky na lokalizáciu objektu alebo súboru objektov vzhl’adom na morfológiu terénu, najma ak je svahovitý.
2) Rezidencie zastupitel’ských úradov m6žu byť lokalizované v jednom objekte alebo v jednom komplexe (prepojenom suchou nohou) s administratívnym objektom zastupitel’ského úradu alebo celkom autonómne.
3) Vačšia plošná výmera stavebného pozemku – nad 1 000 m2, vačšia zastava nosť pozemku.
4) Vel’korysé priestorové a dispozičné riešenie s vačšou podlahovou plochou obytných miestností a miestností príslušenstva. M iera zasklenia fasády do verejných priestorov (bezpečnost‘ a súkromie), orientácia reprezentatívnych priestorov do záhrady, zónovanej na súkromnú a reprezentačnú časť, dodržanie bezpečnostných požiadaviek na všetkých úsekoch.
5) Architektonické, dispozičné, materiálové a konštrukčné riešenie, odkazujúce na tradície zastupovanej krajiny.
6) Bezpečnostné opatrenia, ktoré ovplyvňujú funkciu a polohu priestorov rezidencie, aby boli orientované „chrbtom“ k susedným nehnutel’nostiam a ku komunikácii pril’ahlej k pozemku. Často sú orientované do súkromného átria alebo do súkromnej terasy a záhrady, zároveň však musia rešpektovať orientáciu na svetové strany
7) Bezpečnostné opatrenia ďalej ovplyvňujú lokalizáciu minimálne dvoch vstupov do objektu – vstup do súkromnej rezidencie, vstup do reprezentatívnych priestorov pre hostí, vstup pre personál a zásobovanie.
8) Bezbariérový prístup do všetkých podlaží, bezpečné oddelenie jednotlivých úsekov.
9) Exteriérové alebo interiérové plochy špecifického určenia podliehajúce osobným rozhodnutiam, často v prípade prezidentských rezidencií (heliporty, plavárne, kaplnky, kiná…).
10) Funkčné zónovanie objektu s charak teristickým hmotovým riešením:
- reprezentačná zóna – spoločenská časť v nadvaznosti na záhradnú terasu aj na samostatné vstupné priestory pre návštevy (vstupná hala, šatňa, hygienické zariadenia pre návštevy), reprezentačný salónik (variabilný priestor), reprezentačná jedáleň asi pre 20 hostí, kuchyňa (príprava stravy, sklady, vstup pre zamestnancov, zásobova nie),
- rezidenčná zóna – rezidencia, čiže súkromná časť, ako nadštandardný byt (vstupná hala, šatník, hygienické priestory, spoločenská časť bytu pozostávajúca z viacerých priestorov s r6znym funkčným zameraním: obývacia izba, jedáleň, kuchyňa (nadvaznosť na prípravu jedla v reprezentačnej časti), trakt s 3-4 spálňami, minimálne s 2 kúpel’ňami, súkromná pracovňa.
- hosťovská zóna minimálne s 2 izbami so samostatným hygienickým zázemím,
- komunikačné priestory by nemalí zaberať viac ako 15 % plochy podlažia (schodisko, výťah). Zaručujú priame prepojenie reprezentačnej a rezidenčnej časti suchou nohou, ako aj priame prepojenie rezidenč nej časti s hosťovským traktom,
- parkovanie vo forme súkromnej garáže pre 2 – 4 automobily v interiéri, niekol’kých príležitostných parkovacích státí v exteriéri pre návštevy v rámci areálu alebo mimo neho na pril’ahlom parkovisku,
- rekreačná zóna je interiérová a exteriérová a predstavuje priestranstvá záhrady so sadovými úpravami v exteriéri, záhradnými terasami s róznym funkčným využitím, spevnenými plochami, s posedením s grilom, prekrytým pergolou, s bazénom , wellness, petangom,
Priestory/objekty pre bezpečnostné zložky
- technicko-hospodársko zóno predstavuje technické zázemie s technologickým vybavením – kotolňu, elektrorozvodňu, strojovňu VZT, slaboprúd a rozvody, náhradný zdroj, s dielňou, so skladmi (MTZ, potraviny, odpad}, s obslužnými priestormi (práčovňou, sušiarňou}, so šatňou pre zamestnancov s hygienickým zázemím.
Palácio da Alvorada, Oscar Niemeyer, 1958
Objekt je oficiálnou rezidenciou prezidenta Brazílie, ktorá v priebehu striedajúcich sa funkčných období prezidentov nie vždy bola obývaná. Objekt je vol’ne dispozične riešený, má plochu 7 000 m‘,okrem priestorov na bývanie a reprezentáciu sa tu nachádza plavecký bazén, heliport, kinosála, kaplnka. Impozantné štrukturálne riešenie fasády predstavuje vel’mi výrazný kompozičný prvok.
Bývanie pri zastupitel’skom úrade Slovenskej republiky v Londýne
Bývanie pre potreby zamestnancov pri zastupitel’skom úrade v Londýne sa prvý raz riešilo vo vlastných priestoroch v roku 1971. V tomto roku dokončili novostavbu objektu ambasády ČSSR v Londýne od autorskej dvojice architektov Šrámek, Bočan v spolupráci s architektom Rothbauerom a bola ocenená cenou Král’ovskej spoločnosti britských architek tov (RIBA). Dodnes je ikonickou stavbou nielen v rámci zlatých šesťdesiatych rokov česko-slovenskej architektúry, nesúcej odkaz bruselského štýlu s výraznými prvkami nového brutalizmu, ale tvorí výrazný architektonický počin aj v danom prostredí. Hmotovo-priestorová skladba pozostáva z dvoch architektonicky výrazných objektov. Šesťposchodová budova v podobe pozdÍžneho hranola situovaná na ulici Notting Hill bola funkčne a prevádzkovo riešená pre potreby bývania a konzulárnej časti. štvorposchodová budova v tvare kocky situovaná na ulici Kensington Palace Gardens bola funkčne a prevádzkovo riešená pre potreby vel’vyslanectva s reprezentačnými priestormi.
V roku 1993 pri zániku Československa a vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa aj v tomto prípade prerozdel’oval majetok, a teda aj táto ambasáda. Objemovo vačšia šesťposchodová budova ostala vo vlastníctve Českej republiky a menší, no výtvarne zaujímavejší objekt a na lepšej adrese ostal Slovenskej republi ke. V rámci prerozdelenia majetku bolo nutné zabezpečiť aj samostatné bývanie zamestnancov. To sa riešilo nákupom p6vodných viktoriánskych víl na výborných londýnskych adresách (Mapesbury Road, Redington Road, Templewood Avenue). Tie dodnes slúžia na účely bývania zamest nancov v zamestnaneckých bytoch v objektoch mestských víl rovnako ako rezidencia vervyslanca (objekt na Heath Drive sa nachádza v londýnskej štvrti Brent).
V blízkej budúcnosti sa plánuje ich rekonštrukcia a revitalizácia. Hlavný objekt vervyslanectva bol pre potreby nášho zastupiterstva plošne značne naddimenzovaný. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR preto dalo v roku 2017 podnet nielen na jeho rekonštrukciu, ale aj dispozično -prevádzkovú adaptáciu tak, aby sa plošne redukovali administratívne priestory a prisp6sobili sa potrebám bývania zamestnancov.
V súčasnosti prebieha plánovaná rekonštrukcia daného objektu. Jej autormi sú architekti Pavúk a Hanzalík, ktorí pri návrhu vychádzali z rešpektovania autorských práv, zo zachovania genia loci p6vodného objektu, ako aj zo zachovania p6vodného architektonického rukopisu autorov stavby. Architektonické riešenie objektu ostáva teda p6vodné. Primárne ide o zachovanie všetkých artefaktov, aby ostal výraz architektúry identický a nemenný.
V rámci funkčno-prevádzkového riešenia je hospodárske a technické zázemie na úrovni 2. PP a 1. PP v zásade bez vačších zmien s výnimkou rozšírenia prevádzky konzulárneho oddelenia, ktoré je pre potreby klientov prístupné z exteriéru samostatnou chránenou komunikáciou podl’a potrieb Schengenskej dohody. Rovnako vstupné, administratívne, reprezentačné a spoločenské priestory v prostredí 1. NP a 2. NP ostávajú bez zmien. Na úrovni 3. NP sa adaptuje dispozícia v kancelárskych priestoroch, a to primárne vo vnútornej časti, nie viditel’nej smerom do exteriéru, zmenou „šumiarne“ (p6vodnej rokovacej miestnosti odhlučnenej a zabezpečenej proti odpočú vaniu z čias socializmu) na zasklenú rokovaciu miestnosť pre zamestnancov, ktorá v objekte vždy absentovala. Ďalšou zmenou je úprava p6vodného trojizbové ho bytu slúžiaceho potrebám THP pracovníka na kancelárske priestory, čím sa dispozične a funkčno-prevádzkovo vyčistí toto podlažie čisto pre potreby administratívy.
V rámci 4. NP sa komplexne adaptujú a zmenia všetky administratívne priestory na byty. Boli navrhnuté tak, aby maximálne rešpektovali p6vodnú dispozíciu, zmeny nebolo možné vnímat‘ na fasáde a aby ostal architektonický výraz ucelený, tak ako p6vodne. V rámci podlažia sú navrhnuté spolu štyri bytové jednotky, z toho jedna 4-izbová, dve 3-izbové a jeden 1-izbový kuriérny byt. Byty sú priestorovo riešené vel’mi komfortne a majú halový charakter. Majú poskytnúť budúcim užívatel’om štandard vhodný pre dané prostredie, v ktorom je objekt situovaný. Reprezentujú ich otvorené dispozície s prepojenou dennou časťou obývacej izby a kuchyne s jedál ňou. Hygienické zázemie je riešené nadštandardne (sprcha, vaňa, pultové dvojumývadlo, vstavaná práčka, WC, bidet a samostatné WC mimo kúpel’ne). Každý byt má svoj šatník. Všetky spotrebiče sú riešené ako vstavané. Celkový dizajn bytov vychádza nielen zo súčasných interiéro vých trendov, ale má ambíciu byť nielen módny, ale aj moderný, a teda nadčasový. P6vodná dispozícia neumožnila zvýšit‘ počet bytov ani adaptovat‘ byty na nižšiu vel’kostnú kategóriu, čo býva zvyčajným pravidlom pre byty zamestnancov na iných zastupitel’ských úradoch. Autori však vychádzali z potrieb pre tento konkrétny úrad a konkrétne predstavy investora, ktoré sa podarilo naplnit‘.
Študentské vízie bývania najvyššieho predstavitel’a štátu
Študenti škol architektúry najma Sloven skej a Českej republiky sa venovali tematike bývania najvyššieho predstavitel’a štátu – prezidenta v rámci medzinárodnej študentskej súťaže vyhlasovanej už viac ako štvrťstoročie spoločnosťou Xella, nad ktorou prevzala záštitu aj prezidentka SR pani Zuzana Čaputová. Témou zadania bola „P/Rezidentská rezidencia“, ktorej ciel’om bolo priniesť nápady a inšpiráciu na potenciálnu realizáciu obnovy dlhé roky chátrajúcej prezidentskej vily na bratislav skom Slavíne.
Ako už zo slovnej hračky v názve vyplýva, aj prezident je rezident a potrebuje účelne a bezpečne bývat‘. Rezidencia by preto mala byť účelná, funkčná, estetická, bezpečná, bezbariérová a mala by poskytovat‘ dostatok priestoru pre prezidenta a jeho blízkych, ako aj na formálne či neformálne spoločenské stretnutia. Mala by takisto rešpektovať genia loci danej lokality, národnú rovinu a priniesť unikátny a nadčasový dizajn.
Záver
Rezidencie by mali byť počas trvania funkčného obdobia domovom pre diplomata či pre ústavného činitel’a a jeho blízkych, kde sa bude cítit‘ bezpečne, komfortne a útulne, aby nemusel vyhl’adávať iné sídla na bývanie. Zároveň sú miestom reprezentácie a neformálnych či oficiálnych pracovných stretnutí. Mali by rešpektovať genia loci lokality pri naplnení požiadavky účelnosti, funkčnosti, estetickosti pri súčasnom splneni bezpečnostných, ekonomických a prevádz kových požiadaviek.
